padre

[Trax]

Jasne chapem. Inak vy ste teda dvojka Keby sa tak dalo rozdelit a trocha jej darovat co? Ale neboj. Vsetky zeny su zimomrave. Teda prevažná väčšina. A to aj tie tukovejsie. Ber to pozitivne. Aspon ju to nemrzi. Ked uz musi byt v robote, aspon sa moze utesit tym, ze na chate by jej bola zima
Ale tak to zlahcujem. Poviem uprimne, neviem ci by som tieto vianocne navali prezil, keby robim robotu jej typu.

[padre]

Jasne chapem. Inak vy ste teda dvojka Keby sa tak dalo rozdelit a trocha jej darovat co? Ale neboj. Vsetky zeny su zimomrave. Teda prevažná väčšina. A to aj tie tukovejsie. Ber to pozitivne. Aspon ju to nemrzi. Ked uz musi byt v robote, aspon sa moze utesit tym, ze na chate by jej bola zima
Ale tak to zlahcujem. Poviem uprimne, neviem ci by som tieto vianocne navali prezil, keby robim robotu jej typu.

No keby to s tým "darovaním tuku" šlo, bola by to paráda. Väčšina chlapov svoje manželky a partnerky titulujú "moja Polovička", ale ak by to bolo myslené podľa váhy, tak Sisa by bola "moja Tretinka". Skutočne váži ani nie tretinu mojej hmotnosti. A zimomravá je skutočne extrémne. "Dievčatko so zápalkami" od H. Ch. Andersena je oproti nej v úplnej pohode.

V decembri to mala v práci fakt o život. Je vedúca na predajni a zodpovedá za jej chod. Neustále prísun tovaru, kontrola podľa dodacieho listu, kontrola kvality, kontrola puncovania, nacenenie a označenie "piškótkami" s kódom a cenami, nahratie tovaru do skladovej evidencie, vyčistenie tovaru a vyloženie do vitrín, jednanie s dodavateľmi značkových hodiniek a maily s hláseniami tovaru predaného v komisii (tovar je majetkom dodavateľa, hlavne u drahých hodiniek a predajňa sprostredkúva predaj za podiel zo zisku), samozrejme predaj tovaru a najstresujúcejšia činnosť, ktorou je riešenie reklamácii a kontroly napr. z puncového a daňového úradu.
Mala síce posilu v podobe dvoch brigádničiek - študentiek, ale tie len predávali. Nevedia sa tak rýchle orientovať v problematike a kódoch a ak dakedy museli riešiť s tovarom čosi iné než predaj, čosi z vyššie uvedených činností, narobili viac škody ako osohu. Mimo to sa ich plat neodvíja od tržby ako u Sylvii a tak ich motivácia aj tomu zodpovedá. Zarábajú mesačne ako študentky - brigádničky tuším max. do 200,- euro a tým pádom firma nemusí platiť za ne odvody. Je ich viac a prestriedajú sa. Ľudí bolo neskutočne veľa a boli netrpezliví a podráždení. Často ani tri nestíhali. Sisa mi chodila domov po večeroch totálne zničená fyzicky i psychicky, na pokraji kolabsu. Celý deň bola na minerálke a piškótoch, ktoré ukradomky spod pultu ujedala vo chvíľach keď nebol taký nával. A ešte i doma riešila firemné veci. Dokonca zaúkolovala i mňa. Aspoň s tými mailami dodavateľom a zasielaním reklamácii dodavateľom a zákazníkom cez poštu, som jej pomohol.

V decembri som Sisu doma videl najčastejšie takto. V "totálnom pracovnom nasadení".

Teraz v januári sa snažila naplánovať si rozpis tak aby aspoň víkend a pondelok bola doma. Ale keďže študentky majú skúškové obdobie a musia sa intezívne učiť, alebo majú v pondelok termín, často to dopadne tak, že musí za daktorú nastúpiť ona. Tak to bolo i minulý pondelok a hrozí, že budúcu nedeľu tiež.
S tým vozítkom 4x4, čo si spomínal, to by bolo zaujímavé. Kebyže má človek prachy...
No ale teraz má prioritu výmena okien. Už sa na to chystáme tri roky a furt do toho čosi príde. Už je to ako "The Neverending Story". Naposledy nám to prekazila oprava auta. Tento rok chceme doraziť konečne tie okná na byte a musíme poriešiť i opravu oporného múru, resp. jeho znovu postavenie na pozemku pri chate. Bez toho je zbytočné púšťať sa do ďalších prác, kým svah pozemku nie je stabilný.

Južný oporný múrik pozemku bol stavaný metódou tzv. "na sucho".
Hoci je porastený skalničkami, po skoro 40-tich rokoch ho nahlodal zub času a pôdna erózia.
Ak sa svah nemá zosunúť a zasypať prístupovú cestu, musíme ho sanovať.
Lepšie povedané postaviť nanovo ale za použitia betónu.

Mazdička by už potrebovala umyť, vyčistiť interiér, vymeniť motorový olej a filtre, nové (najlepšie pryžové) koberčeky, nové stierače, nové puklice a pre istotu i snehové reťaze. V utorok som bol so sestrou v Leviciach kde bola na vyšetrení u odborného lekára (jej Picasso má furt v blatníku dieru od diviaka a tak mimo chotár na ňom nechodí) a najazdil som po trase Zvolen-Pliešovce-Senohrad-H. Nemce-Žemberovce-Levice-Žemberovce-H.Nemce-Krupina-Senohrad-Pliešovce-Zvolen cca 230 km. Samozrejme čosi sme sa pomotali v LV a KA po obchodoch, kde si ségra porobila nákupy.
Keď som sa ale vracal zo Senohradu večer za tmy konečne domov skratkou po lokálnych cestách, ktoré poznajú len miestni (medzi Sásou a Dobrou Nivou), kdesi na výtlku som stratil puklicu z ľavého predného kolesa. Nemrzí ma tak za ňou, lebo aj tak bola už dopráskaná, ale teraz moja úbohá Gina, bez puklíc, vypadá ešte úbohejšie. Chcel som ju aspoň umyť, ale prší a v sobotu máme ísť na chatu a to by boli vyhodené peniaze v autoumyvárke.

Mazdička v odparkovaná v lese na Starej Hore.Bol som tam pred tromi dňami v pondelok a teplejšie počasie urobilo svoje.
Sneh a ľad poväčšinou zmizli. Ku chate som sa ale aj tak nedostal.
Na vrchu v lese na Ficbergu sa predsa v koľajach v tieni držali zbytky ľadu a cez prístup k našej rade chát bol spadnutý zlomený starý strom.

[Trax]

Presne o tomto hovorim. Tí ludia. Plus to depresivne prostredie atd. Fakt jej nezavidim. A zodpovednost za cudzi tovar vo vysokej hodnote. Nema to veru lahke.
A to 4x4 mozno casom. Sak nemusis riesit nejaky narocny jeep. Možno by stacil aj nejaky starsi sedan. Napr. subaru impreza s hladkou 2,0 su celkom dostupne. Jazdne ponuknu radost ako mazda a mas aj 4x4.

[7matus7]

aj outback už sa da kupiť za dobrý peniaz, len ruky preč od dieslu,

[padre]

aj outback už sa da kupiť za dobrý peniaz, len ruky preč od dieslu,

Vždy som bol vyznavačom benzínu, diesel som nikdy nemal. Takže ak by som uvažoval nad čímsi iným, zase by som zvažoval benzín.
V pondelok 15.1. mala Sisa voľno a tak sme vybehli na chatu. K môjmu údivu sneh a ľad z cesty zmizli, jamy boli zasypané šotolinou, dokonca i strom, ktorý ležal cez prístupovú cestu k chatám bol popílený a uložený v stienke pri ceste. V pohode sme vyšli až ku chate. Ešte sme cestou zastali a sledovali stádo srniek pasúcich sa na ozimine kúsok od poľnej cesty. Sisa z takýchto prírodných selaniek býva na mäkko.
Celý deň sme makali. Sisa v interiéri, ktorý som vykúril pecou a ohrievačom, že ma až zalieval pot, v hrubom pulóvri čistila chladničku. Brat si kúpil novú a tak nám vrátili našu starú chladničku čo sme im požičali.
Ja som makal vonku. Odviezol som na mazdičke staré prepálené petríky a starú chladničku ešte po bývalých majiteľoch do zberného dvora. Mazda 6 so sklopným systémom zadných sedadiel "karakuri" je fakt fenomenálna. Odviezol som to naraz.
Vytiahol som čerpadlom plnú 1000-litrovú nádrž dažďovej vody, vyzametal terasu a chodníky, vysal si auto, narúbal a nanosil k peciam nejaké to drevo a pod.

Najčastejšou činnosťou cez zimu na chate je vyčerpanie nastekanej dažďovej vody z tisíclitrovej kovovej nádrže, ktorá je čiastočne zapustená v zemi.

Vracali sme sa domov už potme k večeru.
V aute teplúčko, hrá rádio Expres a na to, že bolo cca 19:00 h bola cesta do Zvolena dosť frekventovaná. Vonku -6°C a ja si valím tých 80-90 km/h. Kolony áut oproti a čosi i za nami.
Zhruba na úrovni železničnej stanice Babiná som zbadal v svetlách protiidúcich áut v našom pruhu stádo sŕn. Začal som brzdiť ale z 90 na 0 to chvíľu a nejaké metre trvalo kým sme zastali. Síce nie už moc rýchlo ale predsa som medzi srnky vrazil ako bowlingová guľa medzi kuželky. Najviac som vnímal srnu ktorú som mal rovno pred autom natočenú bokom. Obával som sa aby mi ju po kapote nenarvalo cez čelné sklo dnu. Chvalabohu ale auto už nemalo tú razanciu. Srnu síce odhodilo, ale v mžiku bola na nohách a ušla do poľa. Súčasne som počul silný náraz na dvere spolujazdca. Sisa jačala a zakryla si tvár rukami. Neskôr mi potvrdila, že jednu zo sŕn sme odrazili i bokom.
Zastal som po pár metroch na krajnici s výstražnými. Bál som sa aby nás nenabralo auto idúce za mnou. Sisa plakala, že sme zabili srnky a ja som s svetlom na mobile obzeral škody na aute. Chvalabohu nikde nebolo vidieť že by niečo preliačili alebo rozbili. Akurát malý ťukanček na dverách, možno od ratice. Prešiel som i po krajnici cca 30 m a presvietil i garát, ale po srnách ani stopy a ani krv nebolo vidieť. Akurát na poľnej ceste ďalej v poli som videl svietiť nejaký teréniak.
Ja celý happy, že autu sa nič nestalo a Sisa spokojná, že nie sme "srnkovrahovia". Sadli sme do auta a frčali ďalej. Akurát som už nemal tak "ťažkú nohu" na plyne, lebo za každým kríčkom v tieni pri ceste som videl zver.
Nuž takto to máme v rodine. Sestru prenasleduje čierna zver (diviaky) a mňa zase vysoká (srnčia a jelenia).
Ale po návrate som zase takto pekne zaparkoval vedľa "parťáka".

Od utorka skoro v kuse sype a nájsť večer voľného fleka na parkovanie je hotové umenie.

[padre]

Pozerám, že som tu už nebol pekne dlho.
Tento rok sa to zase pekne "zosypalo". ale vyvrcholilo to až sviatkami Veľkej noci.
Ešte pred pred sviatkami sa zhoršil otcov zdravotný stav a skončil v nemocnici s Čiernym kašľom. Neskôr sa ozval i Sylvinkin otec (od roztržky v októbri spolu nekomunikovali), že jej mamka vážne ochorela, ale odmieta lekársku pomoc. Padlo teda rozhodnutie, že na sviatky pôjdeme do Komjatíc k jej rodičom, keďže Sisa zarezávala dovtedy v kuse v práci. Nanešťastie sa všetko zvrtlo.
27. marca večer o 20:50 h zavolali Sylvii na mobil, že jej mamka skolabovala a po odvoze RZP na JIS do Nových Zámkov práve skonala. Nemusím opisovať aký to malo dopad na Sisu a tak som tým pragmaticky uvažujúcim musel zostať ja. Okamžite som natankoval plnú nádrž, kúpil DZ, dolial olej do motora a vygooglil čo a ako pri vybavovaní pohrebu. Zavčasu ráno sme vyrazili do Komjatíc po R1 cez Nitru. Siskin otec trpí silnou reumou, takže je skoro imobilný a jej brat sa psychicky položil, nehovoriac o tom, že jeho "pýcha" Fiat Stilo má ozaj talianske maniere a je veľmi nespoľlahlivý. Hocikedy, nevediac prečo, mu vypovie motor poslušnosť a on s autom ostane "visieť" na ceste.
Takže sme to obehali na mojej Gine. Cesta do Nových Zámkov do NsP na JIS a patológiu, následne na Matriku v meste po Úmrtný list a potvrdenia a tiež odovzdať OP. Po návrate do Komjatíc sme museli zájsť do Pohrebníctva objednať truhlu a pohrebné služby, za správcom cintorína na OÚ zajednať hrobové miesto a Dom smútku, do miestneho kvetinárstva objednať kvetinovú výzdobu a vence a samozrejme na faru za miestnym kňazom dohodnúť termín samotného pohrebu. Keďže to už inak časovo nevydalo dátum určil na Veľký piatok (30.4.) o 12:00 h. Celý deň som prakticky strávil za volantom a vybavovačkami. Tu to ešte vypadá jednoducho, ale zháňať ustavične niekoho a riešiť drobnosti typu ako: objednať zvonenie a kantorky, vylepovanie parte, oznam v miestnom rozhlase, dolaďovanie detailov s vedúcim pohrebných služieb a pod. zabralo hodne času. Večer cestou do Zvolena nás čakala ešte smutná povinnosť ísť to oznámiť strýkovi (maminmu bratovi) do Štitár. Nechceli sme mu to volať do práce, aby sa mu tam niečo nestalo.
Keď sme nakoniec dorazili domov, mal som za ten jeden deň najazdené dokopy 327 km a príšerne ma boleli väzy.
Ešte k tomu sa mi pokazil mobil a neviem či som niekde prerazil alebo len proste po zime odhrdzavel výfuk pri stredovom tlmiči. Zívala tam v rúre diera a za zvuk by sa nehambil ani ten najvyberanejší tuningový výfuk. Na nejakú opravu už nebol čas a i mechanici čo poznám už sviatkovali s rodinami. Mimo to sme ešte do pohrebu zháňali po obchodoch čierne oblečenie, čo bola vzhľadom na naše extrémne veľkosti na opačných koncoch škály, dosť fuška.
No a v piatok ráno sme zase vyrazili späť do Komjatíc na pohreb. Nabalení a s oblekom na zadnom sedadle sme o 05:00 h frčali po R1 smerom na Nitru. Zrazu sa ozvala z výfuku rana a jeho zvuk dostal podstatne inú intenzitu. Bolo mi jasné, že urvalo rúru nadobro. Za ohlušujúceho rachotu sme dorazili do dvora v Komjaticiach. Ešteže na obrad sme išli prví a z cintorína až poslední, ale i tak som sa hambil ako pes. Na druhý deň sme sa vracali do Zvolena radšej cestou cez Černík-Mojzesovo-Úľany n/Žitavou-Podhájsku-Bešu-Hul-Kalnú n/Hronom-Levice-Žemberovce-H.Nemce-Krupinu a snažil som sa držať otáčky čo najnižšie, lebo rachot bol ozaj príšerný. Divil som sa, že sme neohluchli.
Najviac ma pobavilo ako ma kdesi medzi dedinami dohnal čierny Superb s BL-ešpézetkou a hoci dosť na tej úzkej ceste riskoval, prišiel na moju úroveň v ľavom pruhu, zatrúbil a posunkami mi ako o život ukazoval, že mi odpadol výfuk a vysí v silenblokoch pod autom. Ja som pri tom musel pri jazde do svahu v otáčkach mať otvorené ústa, ako delostrelec, len aby mi nepotrhalo ušné bubienky.
Kedže na Veľký piatok ako v jediný deň v roku vám žiaden kňaz neodslúži omšu ale rodina na zádušnej omši trvala, preložili ju na sobotu 7. apríla ráno.
Na bratov príhovor ma našťastie zobral jeden mechanik (príbuzný bratovej ženy) a výfuk mi promptne zavaril.
V sobotu sme teda ešte ráno za tmy vyrazili zase do Komjatíc. Po omši a návšteve cintorína sme zasadli k obedu, keď bez toho že by niečo zjedla prišlo Sylvii strašne zle. Kŕče v žalúdku a zvracanie. Najprv sme mysleli, že nejaký vírus, ale keď to neprestávalo ani po hodinách a intenzita sa zvyšovala, bol som nútený z náhradného starého mobilu volať 155-ku. Prišla RZP a Sisu odviezli do NsP Nové Zámky na Interné oddelenie. Zostala tam na infúziach až do pondelka. Pôvodne jednodňová záležitosť sa tak natiahla na tri dni.
Po návrate domov som zistil, že môjho otca zatiaľ opakovane odmietali hospitalizovať, hoci jeho fyzický a psychický stav sa rapídne zhoršil a prakticky ostal imobilný. Až "urgencie" na patričných miestach dosiahli to, že bol dočasne umiestnený na ODCH, kým sa nevybaví DSS. Celá naša rodina je z toho "na prášky". Otec už vyžaduje 100% opateru a tá sa mu doma nedá poskytnúť. Takže pre zmenu lietam po lekároch a vybavujem potvrdenia a posudky. Sisa sa pre zmenu po tom, čo odišla z nemocnice v NZ na vlastnú žiadosť, vrhla zase do práce. Celý pohreb sme hradili my, keďže rodičia z dôchodku nešetrili a bratovi ten nešťastný Fiat už zhltol neskutočne veľa peňazí ako s ním behá po servisoch. Takže sa snaží zase vykryť čím skôr finančné straty a v práci nemyslieť na tú stratu najväčšiu.
Proste mali sme, aby som parafrázoval slávny Belmondov film, "Smutnú Veľkú noc".
Od 28.3. do 11.4. teda za 15 dní som celkovo najazdil 1.500 km...

[Trax]

Vidim, ze sa ti stale "darí"

[padre]

Vidim, ze sa ti stale "darí"

Veru tak "keď sa darí, tak sa darí"
Ale zase raz mi dobrý kamarát, keď mi bolo ťažko, povedal: "Život je ako to koleso na tvojej Mazde. Teraz je otočené ventilom dolu, ale keď sa pohneš pôjde zase ventil hore." Nuž taká improvizovaná ľudová múdrosť.
Len tej mojej mazdičke Gine akoby furt tie ventily ostávali naspodu.
Plány veľké boli na tento rok, ale ďalšia ľudová múdrosť praví: "Ak chceš rozosmiať Boha, povedz mu o svojich plánoch."
Chúďa... Motoricky ide celkom dobre, i keď jej 1,8-vý benzínový motor slušne papká olej. Ale nedymí a ani únik nikde nebadať. Každý deň jazdím. Minimálne tých 9 km a maximálne do tých 380 km denne. Za máj som najazdil 1.913 km a natankoval 128,5 l Naturalu 95 celkovo za 170,-Euro.
Horšie je ale na tom s karosériou, brzdami, ložiskami nábojov a pneumatikami.
Mal som v pláne, že na jar dám porobiť brzdy a cez leto pohľadám nejakého karosára nech napraví ten podbeh a povyvára lemy kým to ešte nie je rozsiahle. Lemy už bublinkujú. Brzdy by som zvládol možno i svojpomocne, ale niektoré skrutky sú v strmeňoch už tak zažraté, že už na jeseň s nimi nešlo pohnúť. Reku na jar ich dám rozobrať a ošetriť mechanikovi. Predsa má na to priestor a výbavu. Naši už nie sú veľmi naklonení rozoberaniu vo dvore. Mama nás už nechce ani s autami do dvora púšťať. Otec zle chodí a často padá a tak nemajú chuť obchádzať ich. I tú otcovú Peugeotku 306 predala "za babku", len aby ju dostala z dvora preč.
Otec to vo chvíľach keď je prítomný v realite nesie trpko ale statočne. Asi je pre neho lepšie keď je mimo. Musí byť extrémne deprimujúce sledovať v priamom prenose rozpad vlastného života. A to ešte netuší, že som ho musel dať na súd na pozbavenie na právne úkony. Inak to nejde.
Mimo tohto všetkého (aj keď to nemožno zrovnať) je deprimujúce, že okolnosti posledných dvoch mesiacov nás dostali na hranicu našich finančných možností. Výdaje na pohreb, vybavovačky okolo toho a tiež okolo môjho otca, výjazdy k rodičom na pomoc (za apríl a máj spolu 40x !!!), finančná výpomoc Sylvinkinmu otcovi, ktorý to z jedneho dôchodku zvláda biedne a teraz dokonca suma 360,-Euro, ktorú má stáť dedičské konanie, to je proste už fakt cez hranu.
Ak tomu mi na jeseň zistil lekár pri lekárskej prehliadke na na nový zbroják, že mám refrakčnú vadu zraku a musel som v apríli k oftalmológovi. Doktorka mi predpísala okuliare do diaľky, ale i na čítanie. Do optiky sa nehrniem, lebo občakávam dôchodok. Slabou útechou mi je preplatok 207,-Eur na vyúčtovaní za byt za rok 2017, ktorý by mohol pokryť väčšinu výdajov za okuliare. Ozaj mi ich treba. Bol som zaskočený ako zle vidím.
Bohužiaľ tým, ale musím zabudnúť na kúpu nových letných pneumatík. Asi zoderem cez leto staré zimné, čo mám založené a buďto nazbieram na nové zimné, alebo pôjde na zimu auto pod plachtu.
Popravde ak zhodnotím nutnosť všetkých potrebných opráv ,hlavne karosérie, ktorá bola už značne opravovaná pôvodným majiteľom a gitu je tam požehnane (nebol to dobrý "kauf"), zvažujem rentabilnosť ďalších väčších investícií...
Sylvia, dobrá duša, ma utešuje, že za tých päť rokov nám naša mazda poslúžila ozaj dobre. Mimo iné povozili sme na nej všetok materiál pri prerábke bytu, od dlažby, kachličiek, vriec s lepidlom alebo stierkou až po vaňu, dvere, či chladničku. Priestranosť vozidla a systém "karakuri" je ozaj geniálny. A vozenie luxusné a pohodlné.
No ale teraz radšej o kúpe čohosi iného "nového" radšej mlčím, ale v hlave mi to už "šrotuje".
Do budúcna (ak pôjde koleso ventilom hore), ak tak čosi, tak viac do terénnu na poľné cesty a najlepšie 4x4, nemusí byť 4-dverové (brat má už Mazdu3 tak môže pre zmenu rodičov voziť on), ale zase aby som sa tam nemusel narvať "obuvákom". Najlepšie s ťažným zariadením ak by bolo treba zapojiť vozík a vyviezť nejaký materiál na chatu. A samozrejme aby som nemusel predať obličku.

[Trax]

Padre radsej do toho uz neinvestuj. Aby to neskoncilo ako BG-cka. Velka investicia a auto aj tak v srote Sprav nutne veci a auto doraz. Radsej pories druhe. V dnesnej dobe auta nemaju cenu. A investicia sa ti nevrati. Pochybujem, ze vydrzi dalsich 5 rokov.
A co sa tyka financii, nezvazoval si nejakú prácu? Aspon nieco sedave. Nejaky vratnik alebo tak. Keby to hodin len zo 400€, tak stale pomoze. Alebo na útvare ako civilny zamestnanec? U nas su to top fleky pre vojenskych a policajnych dochodcov. Lebo robis od 6:00 do 14:00, vikendy mas volne, 30 dni dovolenky, 14 paragrafou a 3 podla kolektivnej zmluvy... Plat sice maly, ale ked to scitas s dochodkom, tak je to super. U nas je vela funkcii v kancelarii. Cize nic fizycky narocne. Niektory ludia u nas maju aj po 60-ke a stale robia.

[Zdenky]

Po dlhšom čase som sa zastavil na fóre detailnejšie a do sekcií kde až tak nechodím. Veľa síl Ti prajem a skús to nejak prehupnúť na tú pozitívnu stranu celé.
Keď to tak človek zoberie tak už auto z roku 2005 má 13 rokov a to už nie je najmenej. Veľa ľudí čo poznám majú nové autá max 5-6 rokov a potom predávajú, takže tebe Gina ozaj dobre poslúžila. Komfortom, bezpečím.